Vůbec je zajímavé, že v roce 1966 se točilo sice černobíle ale širokoúhle (21:9) a z 80. let jsou filmy ve 4:3.
Odpoveď je jednoduchá: televízia.
Ale skúsim to priblížiť. Tak, ako v zahraničí, tak aj u nás bol nástup formátu CinemaScope (neskôr Panavision) z dôvodu rozmachu televízie a úpadku návštevnosti kín. Televízia jednoducho vtedy dokázala maximálne ČB 4:3 a mono zvuk, širokouhlé filmy aj v našich končinách mali aspoň trojkanál (L, C, R). Ostatne vznikali súbežne aj pan & scan verzie širokouhlých filmov (pre kiná bez anamorfotu a vlastne aj pre TV), ešte v 50. rokoch sa používala na place druhá, štandardná kamera a film sa individuálne strihal (napr. Smrt v sedle, Sen noci svatojánské), od 60. rokoch sa preformátovával každý ŠUP film cez optickú kopírku z dupozitívu a úvodné a záverečné titulky sa prispôsobili na 4:3 formát (napr. Konec agenta W4C, Pane vy jste vdova, Hvězda padá vzhůru, Já už budu hodný dědečku,...), čo ale v konečnom dôsledku navýšilo rozpočet filmu. Preto sa od 70. rokov točilo čoraz menej a menej širokouhlých filmov a preferoval sa 4:3 formát (v 80. rokoch sa v ČSSR natočilo toľko širokouhlých filmov, koľko má človek prstov na jednej ruke). Kameramani ale formátovali tie filmy tak, aby boli vhodné ako pre TV, tak aj pre kiná s možnosťou projekcie filmu v RP formáte (1,66:1, 1,85:1) a dokonca mi niekoľko premietačov potvrdilo, že české filmy premietali v RP formáte 1,66:1. V zahraničí majú takéto filmy prívlastok "open-matte", to znamená, že filmové políčko je bez horných a spodných pruhov indikujúcich RP formát, ale sú určené pre RP formát v kine a pre TV a VHS v 4:3 bez orezu.
