V 50tych rokoch u nás bolo "bežné" točiť duálny spôsobom, jednak nebolo dostatok kín so širokým plátnom a patričnou premietacou technikou a jednak ešte nevedeli, ako pre neširokouhlé kiná vyrobiť academy verziu (ďalší taký film bol napríklad Sen noci svatojánské od Trnku). Zaujalo by ma, aký materiál použili na ten HD prepis a či ten film mal mono, alebo 4 kanálový zvuk. Každopádne podľa screenshotov je obraz čo sa týka farebnosti a detailnosti o dosť kvalitnejší, než prepis použitý na DVD, i keď podľa ostrosti a farebného podania asi nepoužili pôvodný negatív (Eastmancolor) ale nejakú kópiu (Agfa, alebo Orwo), možno sa aj mýlim.
Děkuji za zajímavé infromace. To jsem se celkem říkal, jak to bylo za socialismu s nákupem filmové suroviny. Jesti se většinou našly devizy na nákup západních surovin nebo se spíše filmaři museli spokojit s tím, co dalo RVHP, A vlastně, napadá mne, kdo vůbec v RVHP filmový materiál pro kinematografii dělal. Takže asi to Orwo, pak co třeba Foma? U u ní bych asi předpokládal ČB a co barvu? A nakonec, jestli se spokojit s Orwem byla nějaká "porhra" - tedy, že třeba bylo Orwo stejně dobré jako západní Agfa apod.. Ale to asi ne, že?
Neviem, či Foma vyrábala ČB materiál pre kinematografické účely, pokiaľ viem, tak sa používalo Orwo. Čo sa týka farebného materiálu, tak od začiatku sa používala Agfa, sem-tam aj Orwo, ale kvôli širokouhlému formátu sa musel nakúpiť práve Eastmancolor, pretože bol jednoducho najkvalitnejší (najmenšie zrno, najlepšie podanie farieb, najmenšie nepresnosti). Agfa ani Orwo ako zdrojové negatívy pre širokouhlý formát (Cinemascope, Panavision) jednoducho vhodné neboli, ale používali sa až pri zhotovovaní jednotlivých kópií a duplikačných materiálov. Na academy formát sa používali všetky dostupné materiály, čiže Kodak, Agfa a Orwo, v závislosti od rozpočtu filmu sa potom používal konkrétny materiál. Kameraman aj mohol odporučiť určitý materiál s odôvodnením, že pre dosiahnutie umeleckého zámeru je ten a ten najvhodnejší, konečné slovo malo jeho triedne zadelenie (každý kameraman mal svoju triedu a podľa toho mal plat a podobne). Igor Luther vo svojich spomienkách spred emigrácie spomínal, že mal najnižšiu triedu a dovolili mu pracovať maximálne s Orwom, ktorý bol najlacnejší. Jemu však tento materiál veľmi vyhovoval, pretože sa mohol na ňom vyblbnúť (zasvätení vedia - podexponovanie, preexponovanie, prevyvolanie, nedovyvolanie). Neskôr sa už (70 a 80té roky) používal len Kodak ako kamerový negatív, či už sa točil film v širokouhlom, alebo v academy formáte.
Napríklad v Sovietskom zväze si s tým nelámali hlavu, používali Agfu ako negatív a Svemacolor na intermediáty, duplikačné pozitívy a hotové kópie, to bol ich Sovcolor a Sovscope.
